#42 Jak tě změní přes 21 000 km na dálkových trecích? Matúš Lašan

Přepis byl vytvořen umělou inteligencí. Text může obsahovat nepřesnosti a chyby.

David

Dálkovými treky se jednou nakazíš a už ti není pomoci. Slova našeho dnešního hosta vystihují všechno. Na svém kontě má totiž přes dvacet jedna tisíc kilometrů na dálkových trailech. A jak sám říká, tohle je cesta bez návratu. Zdraví tě David z Gramina s dalším dílem podcastu Život na treku a naším dnešním hostem není nikdo jiný než cestovatel, spisovatel, thru hiker a fotograf Matúš Lašan. Čau Matúši a díky, že jsi dorazil do našeho podcastu.

Matúš

Ahoj, vďaka za pozvanie, som rád, že to vyšlo konečne po dlhej dobe.

David

Taky jsem moc rád. Tak jo, jdeme na to!

(intro)

David

Já si toho fakt moc vážím, že jsi tady. Jak jsi sám říkal, tak konečně to klaplo. My jsme se domlouvali nějakou dobu a myslím, že nejsem rád jenom já, ale i naši posluchači. My jsme totiž dva roky zpátky na našich sockách dávali anketu, koho by naši posluchači chtěli v našem podcastu a právě tvé jméno se tam opakovalo nejčastěji.

Matúš

Tak to som rád. Tak dúfam, že sa im to bude páčiť potom.

David

A to si myslím, že svědčí i o tom, že sis v české hikerské komunitě svými zážitky a treky vybudoval slušné jméno a že jsi známý. Ale i přesto bych ti položil úvodní otázku ohledně představení – a to, kdyby ses měl v jedné větě představit a říct, kdo jsi, tak čo by si řekl?

Matúš

Matúš Lašan.

David

(smích)

Matúš

Nie, neviem, keby som sa mal predstaviť tým, čo robím, tak momentálne by som povedal presne to, čo ty. Myslím, že momentálne som rád, že momentálne je to hlavne v tom, že som dobrodruh a fotograf a thruhiker a čokoľvek, akýkoľvek názov tomu dáš. To je pre mňa momentálne to hlavné.

David

Co tedy děláš, když nejsi na těch cestách? Jestli to období vůbec někdy je, ale…

Matúš

Teraz mám obdobie, že sme sa vrátili z cesty. Bolo to niekoľko mesiacov a dopisujem knihu a snažím sa robiť nejaké fotografie a tieto veci. Predtým som pracoval ako lekár v nemocnici v Písku ako rádiolog, ale teraz asi už rok som z tej práce preč. Takže som rád, že môžem povedať, že hlavne teda teraz ten dobrodruh a síce som stále lekár, ale momentálne nepraktikujem.

David

Takže vlastně už ani ta práce tady není v tom období, když nejsi na svých cestách.

Matúš

Zatiaľ nie. Nevravím, že to nepríde, pretože je to objektívne ťažké sa uživiť niečím takým, ale momentálne som rád, že to ako-tak ide. Takže je možné, že ešte sa budem pozerať po niečom inom v živote, ale momentálne je to hlavne o tom.

David

No tak to je krásné. Tak držím palce, ať na téhle cestě dokážeš být jenom dobrodruh, spisovatel a fotograf, a…

Matúš

Je to to, čo ma baví úplne najviac. Takže by som bol rád, keby to vyšlo. Samozrejme, je fajn aspoň skúsiť, aj keby to nevyšlo.

David

Na úvod bych chtěl posluchačům představit, co všechno máš za sebou, a na jednom z tvých starších příspěvků na sociálních sítích jsem se dočetl, že rád za sebe necháš hovořit spíše čísla než činy. Bylo to ve vztahu, kdy ses vymezoval vůči některým hikerům, kteří říkali, že přešli nějaký trek a ve finále ho třeba nepřešli. Už to bylo z roku 2020 myslím.

Matúš

Za seba môžem povedať, že už by som to nepovedal dnes pravdepodobne, ale je pravda, že nemám to stále osobne rád, keď napríklad teraz sme boli na tej Te Araroa a je pravda, že tá komunita sa zmenila. Boli sme tam päť rokov predtým a je pravda, že tá komunita sa zmenila a teraz tam nie je taký tlak na to, že je to nejaký osobný challenge, že chcem dokázať, že chcem to prejsť, ale je to skôr o takom-

David

Jo.

Matúš

–normálnejšom cestovaní a je to fajn. Neodsudzujem to, ale ako thruhikerovi mi vadí, keď niekto povie áno, prešiel som to a prešiel som tretinu. To je tvoje osobné, ale…

David

Jasně.

Matúš

… ale rozumiem, každý si môžeme robiť, čo chceme, však? Ale viem, že sa aj hovorí hiker on hike, ale myslím, že by to stále nemalo byť hiker on hike, ale teda nie prestopovať ten thruhike, ale snažiť sa to prejsť. Ale to je len môj pohľad, no.

David

Souhlasím, za mě osobně. Cílil jsem k tomu, jestli si vedeš z těch tvých trailů nějaké statistiky? Říkal jsem, že na startu máš za sebou nějakých dvacet jedna tisíc kilometrů. Tohle jsem vyčetl z tvého instagramového profilu, jestli to zhruba sedí a jestli máš i třeba nějaké další statistiky. Kolik dní jsi třeba strávil na trailech? Kolik párů bot jsi prošlapal nebo něco takového?

Matúš

V podstate nie celkovo. Vždy to máme po jednom treku, snažíme sa to dať aspoň približne dokopy, ale celkovo to nemám. Aj tých dvadsať jedna tisíc, to sú len tie veľké treky, ktoré sme vedeli, ktoré sa ľahko spočítajú. Keď som sa to snažil spočítať na všetky trasy, ktoré sme išli, keď sme nocovali vonku niekoľko dní, tak pravdepodobne to bude okolo dvadsaťpäť alebo niečo také, možno trochu viac. A potom samozrejme, keď sme išli Európu, tak predtým sme na to trénovali, ale to sme išli z Písku na Mehelník a spravili sme tú trasu asi dvesto krát a keď sme to mali na Garmine, tak to bolo cez tisíc kilometrov na ten Mehelník každý druhý deň, takže, ale to tam nepočítam. Ale na tých dlhých trasách je to približne dvadsať jedna.

David

A v počtu dní? To budou asi spíš roky, ne?

Matúš

Viem, že je to cez rok, určite.

David

Ale to bude rozhodně víc než přes rok.

Matúš

Myslím, že hej, ale nespočítal som to, pretože len Európa bola sedem a pol mesiaca, teraz už len Nový Zéland bol štyri mesiace, takže už sa dostávame…

David

Tak to bude tak podle mě tři roky třeba.

Matúš

Je to možné. Nepočítal som to. Môžeme to skúsiť potom-

David

Jo.

Matúš

Prepočítať a dáme to niekde.

David

Hej, okay. Hele, tak jestli bys měl vyjmenovat teďka ty tvé nebo tvá poslední velká dobrodružství za několik let, tak co by to byly?

Matúš

Tak začalo to esenpéčko na Slovensku. To bol taký ten prvý dôležitý trek pre mňa. Potom som išiel na Te Araroa na Nový Zéland. Tam som sa stretol s Annou, teda s mojou manželkou, a odvtedy ideme spolu. A potom to bolo, potom sme išli do Patagónie, Greater Patagonian Trail. Tu sme neprešli celú, z tých tri tisíc sme prešli nejakých dvetisíc sedemsto a potom prišiel covid a bolo to celkom drsné, takže sme museli skôr utekať, než končiť trail. A potom bolo okolo Islandu. To bol kvázi ten druhý covidový rok, keď sa cestovať príliš nedalo. Hneď, keď sa hranice otvorili, išli sme cez Európu z Bulharska do Španielska horami. A čo bolo potom? Potom sme išli okolo Slovenska ďalší rok. (smiech) To bola taká domáca trasa pre mňa. Chceli sme niečo kratšie po tej Európe, to bolo nejakých tisíc štyristo kilometrov, ale bolo to strašne fajn. A potom sme si povedali, že by sme chceli skúsiť niečo nové, vzali sme si bajky a skúsili sme bikepacking a prešli sme zo Slovenska do Gruzínska s tým, že taký náš hlavný cieľ boli turecké hory na severe, Pontské vrchy. A keď tá cesta skončila tak trochu neslávne úplne, tak sme si povedali, že ešte sa nám nechce končiť, a išli sme znova na tú Te Araroa na Nový Zéland, pretože tam to máme strašne radi.

David

K tomu se ještě vrátím, protože mě fakt zajímá, proč se člověk rozhodne jít, nebo víš co, rovnou mi na to můžeš dát tu odpověď: proč se člověk rozhodne jít tak dlouhý trail znova? Co jsou ty hlavní motivace?

Matúš

Nás to strašne bavilo. Ten Nový Zéland ma veľmi bavil, aj mňa. My sme ho teda s Annou prešli samostatne. Mne to trvalo štyri mesiace, jej tri a vlastne na tom konci sme sa stretli a už nerozdelili prakticky. A oboch nás to veľmi bavilo, oba ostrovy, a hneď už keď sme skončili, tak sme si povedali, že ty jo, raz, keď bude na to správny čas, tak to pôjdeme znova. A teraz to tak sadlo, že sme skončili tie bajky a sme si povedali, že to ešte niečo chce. A potom išla zima, takže možnosti boli buď sedieť cez zimu doma alebo písať knihu, alebo skúsiť ešte vypadnúť, a teda buď už Amerika, alebo Nový Zéland. A v tomto prípade to padlo na ten Zéland a išiel by som aj tretíkrát.

David

(smiech) Ještě by mě zajímala historka, jak ses potkal s tvojí ženou, protože v bio na tvém blogu už říkáš právě, že z Islandu na Island ses jel, na Island, sorry-

Matúš

Zéland.

David

Zéland ses jel nějakým způsobem vyplnit nějakou prázdnou díru v duši, která vznikla, a kromě zážitku sis odvezl i manželku. Tak jak se to stane?

Matúš

No nejak sa to stane. Ono na tých dlhých trekoch je, si myslím, že aj keď niekto ide s parťákom alebo tak, ja som tam tiež išiel pôvodne s kamarátom, ale na tých dlhých trekoch si človek uvedomí, ako ťažké je nájsť niekoho, kto má úplne rovnakú predstavu o tom, ako chodiť, ale aj ako žiť a ako by to malo vyzerať. Ale potom, keď niekoho takého stretneš, tak vieš, že to je ono.

David

A kde jinde by si měl thru-hiker hledat manželku než na nějakém thruhiku?

Matúš

Presne tak. A my sme sa stretli na tom, my sme začali spolu prvý deň, ale tým, že obaja sme to mali tak trochu ako osobný challenge to zvládnuť. Ale obaja sme boli na inom leveli, by som to povedal. V tomto prípade Anna bola oveľa rýchlejšia, ale stretli sme sa ešte na tom konci a tam to klaplo. Bolo to vážne, ani jeden z nás to neplánoval. Bolo to spontánne na tom konci, ale bolo to fajn, lebo keď stretneš niekoho takého, tak sa nedá nezamilovať.

David

Poetický příběh. Chtěl bych se dostat úplně na začátek, kdy u tebe vznikla ta nákaza s těmi dálkovými treky a kdy tě poprvé napadlo, že bys na nějaký vůbec vyrazil?

Matúš

Prvá bola tá esenpéčka, ale ja som na nej skôr trpel. Po tej esenpéčke som skončil, to bolo po škole, skončil som medicínu, dal som tú esenpéčku, dal som ju tak, že bolo to strašné viac-menej, ale zvládol som to. Bol som tam tiež s Palim a s Majo a tí ma trošku potiahli. No a začal taký ten klasický život, práca a tak, ale stále mi to šrotovalo v hlave, že to je všetko, čo vieš, že viac nedáš. No a potom raz večer som našiel niekde, na mňa vyskočila tá Te Araroa a bolo to tri tisíc kilometrov, už vtedy, a som si povedal, že idem, že tam to skúsim otestovať a vyšlo to.

David

A v rámci těch příprav už si to vzal trošku jinak, protože říkal si, že si trpěl, tak předpokládám, že i hodně kvůli těžkého batohu?

Matúš

Tam bol problém hlavne v tom, že som bol absolútne fyzicky nepripravený. Tak ako sa väčšinou vraví, že diaľkové treky sú hlavne o hlave, tak ja si myslím, že je to totálna blbosť, pretože keď trpíš celý deň, každý deň, tak ani hlava nebude v peknom mieste. Fyzicky po škole okolo štátnic som vôbec nemal čas sa na niečo pripravovať. Skôr som chcel vypadnúť a vypadol som, ale bolo to s dôsledkami. Ale potom tým, že na tú Te Araroa som to vzal inak, myslím, že to bola moja najlepšia fyzická forma za celý život aj doteraz a išlo sa mi strašne fajn a strašne sa mi to páčilo a tam by som povedal, že prebehlo to, že sa mi to strašne začalo páčiť a som si povedal, že takto by som si to vedel predstaviť v živote.

David

Než se ponoříme do našeho našľapaného podcastu s Matúšem, mám pro vás pár noviniek z Gramina, z našeho obchodu s ultralehkou výbavou. Konečně po několika posunutých termínech výroby nám dorazili péřové quilty od Patizonu, o kterých byl mimochodom 38. díl našeho podcastu s Honzou Haráčem. Já osobně jsem velkým fanouškem quiltů, takže pokud chceš odlehčit svůj spací systém, mrkni na jejich quilty. Další velkou novinkou jsou vodní filtry HydroBlu. Popravdě, tuto značku jsme zařadili hlavně kvůli dlouhodobé nedostupnosti vodních filtrů Sawyer a jejich vlajková loď, filtr Versa Flow, sa dost podobá vodnímu filtru Sawyer Mini. Má za mě pár vychytávek navíc, například že si k němu můžete pořídit další filtrační modul, který vyniká aktivní uhlím a iontoměničem, které odfiltrují chemikálie a těžké kovy a navíc zlepší chuť vody. No, to je od nás z Gramina všechno. A teď zpět k podcastu. 

To mě zajímá, ještě bych zůstal u té fyzické přípravy, protože přesně v téhle komunitě se ta fyzická příprava dost odsouvá a většina lidí na těch dlouhých trailech, hlavně PCT a tak dále – a asi to má něco do sebe, že natrénuješ už na tom dálkovém trailu, jo? Prvé dva tři týdny, měsíc se trápíš a pak něco nasbíráš, ale zajímá mě tvůj pohled a jak trénuješ na té výpravě.

Matúš

Ten tréning nie je žiadny, nič strašne premyslené. Trebárs pre tú Te Araroa som dosť behal, teraz skôr chodíme vyslovene aj s batohom, pretože príde mi to ako najlepší tréning pripraviť chodidlá, ramená na ten batoh, bedrá a byť celkovo rozhýbaný a ono je to fajn. Myslím, že každý si povie, že začne pomaly, ale potom keď tam si, trebárs myslím, že to bude rovnaké aj na tom PCT, začne s tebou tých päťdesiat ľudí a všetci do toho začnú rúbať hneď na začiatku a ty z toho máš pocit, že okej, všetci dajú tridsaťpäť prvý deň a ja prejdem pätnásť a neviem, či by-

David

Že se neuhlídáš a přepálíš to.

Matúš

Že to prepáliš a myslím, že dosť ľudí má s tým problém na začiatkoch, že do toho vážne… Pretože prvý deň prejdeš tridsať – no tak prejdeš. Druhý deň je to už ťažšie a potom to začína. Lepšie to tie prvé dva týždne nie je určite. Ale je pravda, že keď sa človek, aj my sa snažíme nejako kontrolovať a zo začiatku neísť úplne na kraj, začať postupne budovať tie „turistické nohy“, alebo ako ich nazvať, a dostať sa do toho. Teraz bolo fajn, trebárs na tej poslednej Te Araroa a to ma strašne prekvapilo, že po tých bicykloch sme boli ako stroje-

David

Jo?

Matúš

-a začali sme a myslím, že už v prvom týždni tam boli trochu technické problémy, pretože tá Te Araroa je niekedy logisticky náročná a vznikol problém a tak sme do toho šliapli. Dali sme v prvom týždni päťdesiatosem kilometrov v jeden deň a boli sme úplne v pohode. To sme si vraveli, že bicykle niečo mali do seba, ale bola pravda, že boli fyzicky náročnejšie.

David

Je pravda, když se podíváš na nás jako cyklisty, jaké mají stehna, tak to jsou prostě jak koně, no.

Matúš

Niekedy, keď už sme v tej turistickej forme, mám pocit, že si schopný ísť a nezastaviť sa, že vážne by si išiel donekonečna, keď samozrejme ješ, piješ a všetko robíš dobre, ale na tých bicykloch mi to stále prišlo ako fyzická záťaž. Tam som to stále cítil a problém je, že aj keď už vybuduješ nejakú, aspoň pre mňa, ja som nováčik v tom, ale tak som to cítil, že keď vybuduješ nejakú tú silu, tak stále bežíš trochu rýchlejšie po… Takže tam nie je taký ten koniec úplne.

David

Jasně, takže ty jenom zrychluješ-

Matúš

No, že proste stále-

David

-ale neodpočineš si.

Matúš

Alebo vidíš väčší kopec, vyjdeš dlhší kopec, nevytlačíš toľko, ale stále si v tom istom, ale fyzicky to bolo neskutočne náročné premyslieť.

David

Vy jste v rámci přípravy na váš projekt Pěšky horami Evropy snad chodili denně dvacet kilometrů. Je to tak?

Matúš

Myslíš v príprav-

David

V průběhu dne, po práci v rámci přípravy. Což mi připadá jako, nevím, brutální. Já tak o víkendu vyrazím na výlet dvacet kiláků, ale ne v průběhu dne. Tak mi popiš, jak to probíhalo. To mě zajímá.

Matúš

Bolo to dosť brutálne. Ja som prišiel z práce a Anna ma už väčšinou čakala s nejakými pripravenými sendvičmi na cestu alebo niečím. Nemali sme ani obed a rovno sme išli a bola zima, takže išli sme aj v snehu, aj s čelovkami. Párkrát sme sa dokonca stratili, to som si nemyslel, že sa nám to podarí v lese, kde sme boli tisíckrát. Nasnežilo, nebolo nič vidieť a zamotali sme sa, ale vedeli sme, že to je to, čo musíme spraviť, aby sme to zvládli, lebo tá trasa bola strašne dlhá. Mali sme na ňu obmedzený časový prídel a vedeli sme, že musíme šliapať v priemere tridsať denne, a to nie je úplne… V horských podmienkach, takže aj úplne na začiatku sezóny a na konci sezóny, čo niekedy ide ťažšie než v lete. Takže vedeli sme, že musíme, a chceli sme to zase spolu. Ako je to? My to tam máme radi, ale určite by trebalo zapnúť trochu.

David

Jaký jsi měl vztah k horám, než si vyrazil na ten prvý truhlik na SNP? Bylo to tak, že sis až na té cestě hledal nějaké to bližší propojení, alebo si od malička bol?

Matúš

Nebolo to odmalička. My sme ako deti chodili s rodičmi na hory, ale bolo to skôr také. Myslím, že keď som mal 7 alebo 8, možno bol náš posledný výlet, a ja som sa potom k tomu dostal. Na škole som začal fotiť a hneď ma to prirodzene ťahalo k horám a tak nejak cez fotoaparát som sa k tomu dostal. Dá sa povedať, že fotoaparát ma vyťahoval na hory. Ale teraz skôr ja beriem fotoaparát, nie on mňa. Takže sa to otočilo.

David

Ty ses ještě nějakou dobu věnoval časosběrným videím, za které jsi dostal i nějaké ocenění, i tvorbě videí z SNP jsi vytvořil krásný film, který se někde umístil na nějakých soutěžích, takže já osobně jsem ho viděl už pár roků zpět. Doporučuju.

Matúš

Super bol fajn, ale musím povedať, že stálo za to. My sme ho natočili, ale potom za tým stálo viac ľudí za postprodukciou a bez nich by som to nikdy nedal. Som rád, že to vyšlo, lebo nakoniec to bolo celkom fajn a som rád, že sme sa aj spoznali a doteraz si sem-tam napíšeme a bolo to super.

David

Je to u tebe už aktuálně jen u těch fotek, nebo ještě pořád máš chuť a plány tvořit nějaké filmy, videa?

Matúš

Máme plány aj chuť. Horšie je to s talentom v tom zmysle. Ja závidím, trebárs vy máte vagabondov v Gramine a tí to robia super. Sú prirodzení na kamere, vedia. S tým mám pocit, že pre mňa to ide ťažšie a aj tým paradoxne-

David

Já ten pocit nemám, teda nečetl jsem feedback, ale v pohodě, děkuju.

Matúš

A aj tým, že fotografujem, bolo ťažké to skĺbiť a to fotografické oko… Predtým som fotil hlavne krajinky a to ma najviac baví, ale je ťažké s nimi vo videu vyslovene pracovať. Ale určite stále chcem. Aj keď sme robili to 30 dní hrdinom z tej SNP-éčky, už vtedy to bol môj sen, že budeme robiť videá a filmy z hôr a že to bude niečo, čo ma bude baviť. A stále si myslím, že bude, ale mne ten skill nabieha trošičku pomalšie než niekomu, ale už niečo striháme, tak možno v najbližšej dobe.

David

No ono pro každého, kdo si to zkusí, je to fakt strašně náročná věc. A to není jen, že někde se zastavíš a něco natočíš, ale musíš z velké části přizpůsobovat denní režim a trek natáčení nebo focení. Mě zajímá, jak to máš ty v rámci fotek, jestli tomu dáváš na cestách dost času a prostoru, anebo tím, že na nich trávíš tak dlouho… Ten správný moment, kdy jsi připravený, že nosíš foťák v brašně na hrudníku, takže ho máš vždy u sebe. Ten moment se objeví a ty jsi jen připravený, tak to máš.

Matúš

Je to také 50 na 50. Ideme tomu trochu naproti, pretože trebárs my stále na trekoch vstávame o tretej, štvrtej, proste aby sme… Sme stále hore. Musím povedať úprimne, že z tej poslednej Te Araroa, čo sme boli, nikto nevstával skôr než my, ale nás baví zbaliť to skoro ešte za tmy.

David

Ještě za tmy. Já už jsem říkal rád.

Matúš

Ísť po tme, trebárs aj hodinu, aby sme boli na tom prvom kopci. Je za tým dosť.

David

Jako kdyby, tak možná proto máš tak dobré fotky ty.

Matúš

A je to tým, ako to svetlo spraví 70 % zážitku aj z fotky. A ja som rád, že Anna to má rada tiež. Východy, západy – ona síce nefotí, ale užije si to sama pre seba. A preto môžeme. Preto tie fotky vznikajú. Ale na druhej strane, keď viem, že sú populárne fotografické spoty po ceste, nemám rád na nich čakať, aby som tam prišiel a stanoval deň alebo dva, aby mi vyšla fotka presne na tom spote, kde každý fotí. To nerobíme. Proste ideme. Snažíme sa mať svetlo ranné, niekedy aj večerné, ale príde to, keď to príde. Aspoň ja chcem, aby to bolo z toho treku a nie úplne naplánované do detailů.

David

Do kolika hodin večer potom chodíte? Když začínáte někdy ve 4. Většina lidí začne v 8, skončí někdy před večeří. Tak jestli kvůli tomu natahujete den, anebo zase končíte dřív.

Matúš

My tie dni máme pomerne dlhé, väčšinou by som povedal, že priemer je minimálne 12–13 hodín odvedené, ale dôjdeme väčšinou tam, kde normálny turista. A to je práve tým, že sa fotí, sem-tam natáčame niečo, takže je tam určite nejaká obeta z hľadiska kilometrov.

David

Ale i z hlediska spánku, ne?

Matúš

Ten spánok nie je tam.

David

Chodíte spát brzy.

Matúš

My to máme tak nejak. Snažíme sa úplne všetky ostatné veci minimalizovať. Trebárs raňajky sú už po ceste. Ráno sme schopní, keď vstaneme, do polhodiny kráčať. Väčšinou je to nejakých 40 minút max. a už kráčame a aj jeme raňajky po ceste. A tá večera je tiež úplne jednoduchá. Vždy nejaký kuskus zaliať vodou, rýchlo do toho hodiť syr, najesť sa, spať. Bez spánku to nejde. Ešte na tej prvej Te Araroa som bol schopný vstávať a robiť nočné timelapsy. Teraz si myslím, že by som zomrel na druhý deň, keby som niečo také spravil. Takže určite je tam nejaká obeta fotografovaniu alebo tvorbe, ale takto to máme radi, že je to vyvážené.

David

No jde vidět, že jsi dálkovým trekům a těm dobrodružstvím věnoval fakt hodně a dá se říct, že jsi jim obětoval i čas svého života. A mě zajímá tvůj pohled na to ve srovnání s většinou tvých vrstevníků. Myslím, že většina lidí v tomhle období buduje kariéru, rodinu, nějaké zázemí, děti a tak dále. A jestli jsi tomu dobrodružství nějakým způsobem tohle obětoval, anebo se mýlím?

Matúš

Určite. Určite mám pocit, že niekdy zo sociálnych sietí, keď sa ľudia pýtajú, ako je možné niečo také robiť, mám pocit, že oni by chceli aj rodinu, aj kariéru, aj polročný trek, aj peniaze. Možno jedno percento ľudí na svete to dokáže skĺbiť, ale pre mňa to reálne nie je. Takže určite nejaká obeta, či už v kariére, je to ťažké dať dokopy. Málokto, či už zamestnávateľ alebo kolegovia, rozumie tomu, že potrebuješ ísť na sedem a pol mesiaca na trek cez Európu. Je dokonca časť kolegov, ktorí mi ani neveria, že som na tých trekoch bol.

David

(smích) Okej.

Matúš

Takže je to tak. Určite, nedá sa mať asi všetko v tomto zmysle. A čo sa týka mojich rovesníkov, starí kamaráti tomu asi… Proste sú ľudia, ktorí tomu neporozumejú, niektorí jasné, zaujíma ich to, ale tiež tomu úplne nerozumejú. Ale potom sú ľudia na tých trekoch a to je úplne iná komunita a-

David

S těmi sis vyrozuměl.

Matúš

To ma baví. To je jedna z vecí, ktorá ma natiahla na tie treky, aj keď po tej Te Araroa sme už boli na trekoch, kde komunita takmer nebola alebo minimálna, ale na tej Te Araroa mi tí ľudia ukázali, že to ide, aj keď to nie je štandardné v populácii, že sa žije jedným spôsobom. Ale všetci tí ľudia, čo tam boli, to bola zmes kadečoho a to ma bavilo snáď najviac, že idú a je im to jedno a žijú, ako si žijú, a že to hlavne ide. A napadlo ma, že by to možno išlo tiež.

David

No a co je tedy ta tvoje hlavní motivace? Proč jsi přinesl oběť vůči standardnímu životu a rozhodl ses zasvětit část svého života těm dálkovým trekům? Co ti to dává? Co je ta motivace?

Matúš

Strašne ma to baví. Nielen tá chôdza, ale aj fotografovanie popri ceste, tá tvorba, je to čosi, pri čom pri ničom inom, čo som v živote robil, nemám taký pocit, že to je ono. Keď ideme niekde na kopec a už ide východ slnka a fotoaparát je v brašni a rýchlo ho beriem, nič iné v tom momente neexistuje. A to sú tie momenty, ktoré ma bavia a nenašiel som nič iné, čo by ich prinieslo v normálnom živote. Je to návykové určite, ale-

David

Aha. Pro někoho víc, pro někoho míň. (smích)

Matúš

Presne tak. Úplne každého by to asi nebavilo, ale ja sa do toho dokážem úplne stratiť a hlava je v tom momente čistá a myslíš len na to, čo v danom momente robíš a čo z toho vznikne. A to ma strašne baví.

David

A nestává se to po těch letech a tisících kilometrech nějakou rutinou?

Matúš

Nie, vôbec nie. Zamýšľal som sa nad tým, keď sme boli na Novom Zélande alebo v Patagónii a tie krajiny boli neskutočné, úplne niečo unikátne, ale stále ma baví… Teraz sme boli v Poľsku dva mesiace a baví ma ísť aj po poli a prejsť sa ním, nájsť kompozíciu, odfotiť. Teraz pred týždňom som šiel z domu od rodičov na najnižší bod na Slovensku cez Slanské vrchy, ktoré asi nikto nepozná. A bol to super trek. Strašne ma to bavilo. Takže aj také kvázi obyčajné miesta, stále ma to ťahá.

David

Jak to máš, když se vrátíš domů z toho treku? Myslím tím nějaký post-trail depression? Ten pojem ti je známý, tak jestli ti je vlastní, nebo ti je cizí?

Matúš

Je to strašné.

David

Jo?

Matúš

Myslím, že stále som teraz v tej… V tej depresii trošku. V tom PTDD trošku. Ale asi je to tak. Neviem. Ja si to vysvetľujem tým, že tá zmena nie je úplne na mozog, lebo mozog nie je pripravený na takú extrémnu zmenu z treku do normálneho života, a snažím sa to prežiť, ale je to ťažké a mám pocit, že s každým trekom je návrat horší.

David

(smích) Tak já jsem se tě chtěl zeptat na nějaké tipy, jestli už to máš vyřešené.

Matúš

Ja ti to nedám, to sa nedá. Dokonca teraz som čítal nejaké z Ameriky, nejaké výskumy. Presne. A niektorí psychológovia to prirovnávali k pocitom, ktoré majú profesionálni športovci, keď skončia s kariérou, že majú úplne rovnaký stav, než my hikeri máme, keď sa vrátime každý rok z treku. Tak mi to prišlo vtipné, že my končíme kariéru v podstate niekto aj každý rok a vie to byť zlé. A viem, že niekto hovorí, že treba snažiť sa chodiť von a tak, ale tá hlava vždy… Ide to ťažko a nie je to úplne jednoduché.

David

Ono jako po dlouhé měsíce máš nějaký jasný cíl. Ten pak skončí a často nemáš v hlavě třeba-

Matúš

Ten cieľ, tá aj komunita, niekedy aj v podstate ten, taký ten-to

David

To nepochopení možná u těch lidí, v tom běžném životě.

Matúš

Určite. Toto len znásobuje aj ten pohyb. Lebo akokoľvek chceš, tak pohyb ako z thruhiku nikdy nenapodobíš doma. Mohol by si chodiť koľko by si chcel a je to jedno s druhým. A vie to byť zlé teda. A viem, že niekto hovorí, že treba snažiť sa chodiť von a tak, ale tá hlava vždy to tam potom ide trošku… No a nie je to úplne jednoduché.

David

Ono jako po dlouhé měsíce máš nějaký jasný cíl, ten pak skončí a často nemáš v hlavě třeba-

Matúš

Ten cieľ, tá aj komunita, niekedy aj v podstate ten, taký ten-to

David

To nepochopení možná u těch lidí v tom běžném životě.

Matúš

Určite. Toto len znásobuje aj ten pohyb, lebo akokoľvek chceš, tak pohyb ako z thruhiku nikdy nenapodobíš doma. Mohol by si chodiť koľko by si chcel a je to jedno s druhým. A nie je to jednoduché.

David

Máš i zkušenosti s hikováním sólo? Nějakých delších přechodů? Nemáš nic-

Matúš

Myslím, že môžem-

David

Chtěl jsem srovnání, jestli vnímáš rozdíl mezi hikováním s parťákem a sólo?

Matúš

Išiel som sólo v podstate Južný ostrov Nového Zélandu prvýkrát, pretože s tým mojím parťákom, s Palim, sme sa rozišli na konci Severného ostrova a on sa zranil. A ten Južný ostrov som už išiel sám. A bolo to super, ale tým vravím, že tým, že Anna má úplne rovnakú predstavu o tom, ako by mal hike vyzerať a nerobíme absolútne žiadne kompromisy, v podstate porovnanie ani nemám, lebo robil by som úplne to isté. Takže asi tak.

David

Takže ten nejlepší možný match, co mohl být, tak-

Matúš

Myslím si, že hej. Sú tam nejaké výhody, trebárs teraz, keď sme boli v Turecku, ja si osobne myslím, že by ma tie psy tam zožrali desaťkrát, ale ona to vždy vyrieši rýchlo. A na druhej strane Anna je trošičku väčší introvert než ja a nerada sa rozpráva s ľuďmi. Tak to zas riešim ja, to je moja úloha na trekoch. Tak sa skôr dopĺňame a určite by to bolo ťažšie bez nej v nejakom zmysle. Ale nerobíme kompromisy. Myslím, že to je najväčší problém na trekoch, keď vidím, že niekto ide s niekým, tak každý má inú predstavu. A keď každý musí spraviť kompromis, v nejakom bode je to ťažké. Zažil som to aj ja s Palim a ja som chcel viac do toho ísť a on to chcel mať pohodovejšie a ani jedna z tých vecí nie je zlá. Každý si to môže spraviť tak, ako chce, ale keď sa musíš prispôsobiť, je to úplne iná záležitosť.

David

No a ani jeden člověk není spokojený, přehled až nějaký kompromis a-

Matúš

Jasné. A mne to bolo aj dlho ľúto, že s Palim to na tom druhom hiku neklapalo na začiatku a teraz, keď sme boli na Te Araroa druhýkrát, sme tam stretli dvoch kamošov z Nemecka a oni boli kamaráti od škôlky, mali päťdesiat, a po polovici sa tiež rozhádali a išli samostatne. A prišlo mi, že je to tak. Keď sú predstavy iné, môžeš byť kamoš aj štyridsať rokov a nakoniec to niekde možno skončí.

David

Říkal jsi, že s Annou ty třeba víc komunikuješ. Ona řeší nějaké jinačí věci. Máte ještě jinak rozdělené úkoly v týmu? Už jste se pravděpodobně sehráli za ty roky. Jeden staví stan, druhý vaří. Nebo takhle, jak to máte?

Matúš

Taká základná príprava, trebárs v kempe, robíme rýchlo, spoločne, aby to prebehlo, ale potom trebárs ona varí a ja píšem denník z cesty, aby to bolo rýchlo, tak trošičku to máme rozdelené. Je tam ešte zopár viac vecí, ale myslím, že deväťdesiatpäť percent robíme spolu.

David

Mhm, mhm. Takže říkáš, protože už jsme zmiňovali, že jsi spisovatel. Napsal jsi už tři knihy a teďka bude vycházet čtvrtá, jestli to není tajemství?

Matúš

Dúfam, dúfam, že áno, pretože ja nemám vydavateľa a vydávam to sám, takže čoskoro dúfam. Neviem, kedy podcast pôjde von, ale-

David 

Necelý měsíc.

Matúš

Okej, tak to už by mal bežať predpredaj a v tom predpredaji sa snažíme predať dostatok kusov na to, aby tá kniha mohla vyjsť, a dúfam, že to vyjde, lebo myslím, že je strašne fajn, aspoň pohľadovo. Samozrejme zvyšok zhodnotia čitatelia a bude to o Európe z Bulharska do Španielska. Spravili sme to tentokrát inak, spravili sme ju väčšiu a dali sme tam dvojnásobok alebo aj trojnásobok fotiek. Je tam aj dosť textu stále, ale bude to poriadna knižka na motiváciu na treky.

David

Jak dlouho bude trvat ten předprodej?

Matúš

Bude to mesiac asi.

David

Jo, tak to tam určitě dáme ještě odkaz do popisku, to ještě věřím, že poběží, takže-

Matúš 

Dúfam, že to pôjde-

David

Protože tady v tomhletom podcastu úplně ty příběhy dopodrobna neprobereme. Tohleto spíš beru jako nahlédnutí do mysli Matúše a věřím, že těch příběhů z té šest tisíc tři sta nebo kolik to mělo kilometrů dlouhé cesty budou stát za to.

Matúš

Ja dúfam tiež.

David

Ty máš za sebou i nějaké treky, které jsou etablované jako cesta SNP nebo Te Araroa. Ale máš za sebou i spoustu treků, které sis naplánoval sám. Jaký typ treků aktuálně preferuješ? Jestli máš nějaké preference a jak, protože těžké je často rozhodnout, kde zrovna příště vyrazím. Těch možností je nesmysl.

Matúš

Rozumiem. Oboje majú čosi do seba, ale je to diametrálne odlišné, keď nemáš všetky informácie, ktoré trebárs na tej Te Araroa, podobne ako v Amerike, tam funguje ten Guthook, ale už sa to volá FarOut. Máš tam popísané všetky zdroje vody.

David

Stáhneš si to týden před trekem a vyrazíš.

Matúš

Stiahneš si to a môžeš ísť. Máš všetky informácie a trebárs v tej Patagónii ideš a nemáš nič. Neviete ani či prejdeš, ani či tam bude niečo, a je to psychicky o hodne náročnejšie. Môžem povedať, že Anna to má možno trochu viac rada než ja, také tie dobrodružnejšie cesty. Ale má to čosi do seba. Pocit z toho je iný než na tej trase, ale na druhej strane rozumieme obaja aj tomu, že niekedy je fajn dôjsť na trek a len kráčať a nestarať sa. Má to určite niečo do seba. Aj preto sme na tú Araroa znova šli, že niekedy chceš ísť-

David

Jo, máš víc prostoru si užívat tu přírodu-

Matúš

Presne tak a riešiť iné veci než logistiku cesty, pretože niekedy to vie byť dosť náročné. Aj trebárs na Islande, keď sme išli okolo Islandu, boli tam časti, kde dvanásť dní sme boli bez civilizácie. A nielen o to, len zbaliť sa, ale aj kde nájsť vodu, ako zakempovať uprostred vulkanickej púšte a tak ďalej. Všetko je jedno s druhým. Je to omnoho náročnejšie. A je pravda, že nemáš toľko času pozorovať a neviem, na Zélande nejakú natívnu flóru a faunu a tak ďalej, alebo hľadať si iné veci. Určite je to ťažšie, ale preference… nepověděl bych, že jedno je lepší než druhé, ale jsou určitě jiné.

David

A máš tam i u těch tras, které nejsou etablované, lákavé to projít jako první, nebo to vůbec neřešíš?

Matúš

Úplne nemáme nejakú-

David

Ambici.

Matúš

motiváciu. Skôr ísť a vidieť niečo nové, niečo možno nafotiť, zažiť, ale nie nejaké rekordy alebo podobné. Byť prvý alebo najrýchlejší, alebo také niečo úplne. To nejak tak prišlo časom. Uvedomil som si to hlavne na treku cez Európu, lebo tam to zo začiatku bolo o tom, že sme počítali priemery kilometrov, aby nám to vyšlo do konca. Potom v jednej dobe v Alpách sme si povedali, že takto nás to nebaví, že to furt rozpočítavať, či to zvládneme, alebo nezvládneme. Proste len ísť a buď to vyjde, alebo nevyjde a je jedno, či budeme prví, alebo druhí, alebo tretí, alebo nebudeme. A proste si to užiť.

David

Já u těch cest, které… nešel jsem jich rozhodně tolik ani za setinu jako ty, ale nejsou tak známé a jdeš si tak trochu vlastní cestou. Tam mě to víc lechtá. Ten pocit dobrodružství-

Matúš

Je určite väčší-

David

a že nevíš, do čeho jdeš. Zároveň přesně to, že někdy to nevědomí, to dobrodružství a ten strach, se mu chceš vystavit, a jindy chceš prostě šlápnout-

Matúš

Je to určite dobrodružnejšie. A teraz napríklad, keď sme boli druhýkrát na tej Te Araroa-

David

To muselo být úplně, že jste už skvěle věděli každý kámen.

Matúš

Základnú trasu poznáš, však už si tam bol, tak približne vieš, kadiaľ si prechádzal a čo tam je. A mali sme čas ísť trochu hlbšie, spoznať trochu tú komunitu tramperskú. Na Novom Zélande volajú hiking tramping, takže majú brutálnu komunitu trampov a trochu viac sme sa snažili. Majú väčšinou na chatách magazíny a tak, a kľudne sme si dali deň voľna a snažili sme sa niečo naučiť. Keď sme niekoho stretli, odbočovali sme z trasy tu a tam, snažili sa niečo nájsť a tak. Bolo to strašne fajn. Máme Nový Zéland radi a máme ho ešte radšej po druhej Araroe a bolo to super, že vieš ísť trochu hlbšie s ohľadom na krajinu a komunitu a ľudí. Je to iné. Nie je to úplne to surové dobrodružstvo, ktoré je potrebné niekedy a užiješ si to týmto štýlom, ale je to niečo iné.

David

Jak moc řešíte nebo neřešíte jídlo? Řeknu to vlastně od tebe a Anny, protože vás beru jako parťáky, kteří spolu často vyrážejí. Jak moc řešíte jídlo? Já to vnímám tak, že když jsem na kratším treku týden až dva, neřeším spoustu sladkých tyčinek, sladké věci a během krátkého období si zdraví, když jim cukry, nezkazím. Ale když jsem někde půl roku, nechci jíst s prominutím ty sračky jenom. Jak to máte vy? Snažíme se nejíst vysloveně nezdravě na trecích, myslím, že…

Matúš

Tá základná strava je celkom v pohode. Viem, že niektorí ľudia žijú na čipsoch, ale niečo také vôbec.

David

Přesně, na to narážím.

Matúš

To je podľa mňa prúser. (smiech) My sa to snažíme… Samozrejme, strava je strašne jednotvárna, takže či je úplne zdravá alebo nezdravá? Ťažko povedať. Myslím, že nič tam nie je vyslovene nezdravé, ale je to jednotvárne po dlhú dobu. Snažíme sa rozumne aj nejakú vlákninu si zobrať so sebou, trebárs sušené ovocie, aj keď je to ťažšie a tak ďalej, ale neriešime to úplne do podrobností, ako napríklad niekto počíta kalórie. Ideme viac pocitovo, že je dobré nebyť hladný. Myslím, že ten hiker hunger, ako poznáme všetci, to je niečo, čo by nemalo byť alebo malo by to byť až niekde veľmi ďaleko na trekovaní. Prvý týždeň sa snažíme jesť tak, aby sme neboli hladní. Ideme pocitovo. Nesnažíme sa žrať odpad po ceste, ale viem, že to fičí niekde. Je fajn prísť po týždni do mesta-

David

K přátelům.

Matúš

Kúpiš si čipsy, dáš si burger, ale vyslovene na trase… Snažíme sa aj suplementovať, trebárs vitamíny, magnézium, ale to sme sa naučili počas trekov. To nás naučil trebárs Island. Tam bola strava dosť jednotvárna, všetko bolo relatívne drahé a resupply bol niekedy ťažký. Mali sme to tak jednotvárne, že v jednom bode sme boli strašne unavení a začali sme dostávať kŕče a bolo to celé divné. Napadlo ma, že možno sme hypovitaminózni alebo chýba magnézium a tak ďalej a skúsili sme nakúpiť vitamíny, magnézium a elektrolyty. Zlepšilo sa to a tam mi napadlo, že asi strava nedávala všetko, čo by mala, a odvtedy sa snažíme suplementovať po ceste.

David

Je pravda, že člověk to všechno, včetně různých minerálů, vyplaví.

Matúš

Určite.

David

Úplně jednoduše.

Matúš

Určite a ideš celý deň, niekedy je poriadne horúco a tak ďalej. Vypotíš to. Určite na to je potreba myslieť minimálne.

David

Máte nějaké ověřené konkrétní potraviny nebo recepty, na kterých si ujíždíte? Samozřejmě se to liší podle lokality, ale jsou to vaši stálici a dokážete na nich fungovat dlouhodobě?

Matúš 

Kuskus so syrom. (smiech) Mal som ho včera v campe. Išiel som autom z domu a našiel som si malý kemp, tak som si spravil kuskus so syrom. To je niečo, čo dokážem jesť celý čas. Aj ten kuskus sa nám od začiatku, keď sme ho začali od prvého treku, neokukal, ale sem-tam vymeníme. V podstate varíme alebo pripravujeme viac jedla len na večeru. A to je buď ten kuskus a výnimočne si dáme cestoviny, alebo šošovicu, alebo také niečo. Ale 99 % je to kuskus a potom cez deň je to viac freestyle pre oboch. Tam sa aj líšia trošičku naše zásoby. Ale to je jedna vec, ktorá sa nemení.

David

A jak řešíte konkrétně obědy? Protože na kratších trecích si člověk vezme dehydrované jídlo, ale na dlouhé treky to nejde. Řešíš to kuskusem?

Matúš

Nie, cez deň vôbec nevaríme, ani si nepripravujeme dopredu a väčšinou máme len nejaký sendvič alebo predtým som mal tortilly, teraz skôr obyčajný sendvič a kus syra k tomu. Keď nie je úplne teplo, niekedy vezmeme aj šunku, nejaký proteín, ale väčšinou je to jednoduché a obedy máme dvakrát za deň, väčšinou.

David

Taky jsem viděl nějaké vaše reelsko, že první oběd devět třicet a druhý ve dvě, že?

Matúš

Presne, lebo vstávame o štvrtej alebo piatej. Keď máš raňajky tak skoro, treba to posunúť. Potom to upravujeme aj podľa toho, kedy je východ slnka, lebo niekedy vstávame veľmi skoro, ale potom sa to postupne posúva. Na Islande to bolo naprd trochu, že tam sa nedalo vstať ani na východ, (smiech)

David

(smích) Na západ, jasně.

Matúš

Ale potom sme to posunuli. To bola jediná trasa, kde sme nedokázali na začiatku upraviť tak, aby sme išli s východom slnka, lebo bol niekedy o druhej ráno alebo o jednej tridsať. Potom sme si povedali, že nás to takto nebaví a že je to stále slnko hore nad nami, že je to také… Krajina je fajn, ale nie je to to isté. Potom sme vstávali brutálne skoro s východom slnka a bolo to zase fajn. No a potom sa jedlo upravuje stále podľa toho a pomedzi to tyčinky, do toho nejaké…

David

A na jakou hmotnost se dostanete v rámci jednoho dne? Kolik vám váží jedno jídlo? Nevíš?

Matúš

Vôbec nie, vôbec to neriešime a potom len vravím počas treku, trebárs ideme niekoľko dní a cítime: okej, včera sme jedli, ako sme nakúpili, ale sme stále hladní. Tak buď pridávame množstvo, alebo sa pridá olivový olej, alebo niečo také, aby sa kalórie dvihli. Ideme vyslovene pocitovo a ani neviem, koľko to má. No a potom, keď ideš, niekedy máš dvanásť dní alebo osem dní, musíš zbaliť do batohu, tak sa snažíme to kresať, lebo lepšie je nebrať so sebou dvadsať kíl jedla a ísť ľahšie a byť trochu hladnejší a potom to inde dojesť. Ale to už záleží aj od treku. Niekde sa to dá, niekde nie.

David

Jaký je tvůj přístup k ultralight výbavě? To je věc, která na dálkové treky patří, zvlášť když na nich trávíš tolik času jako ty. Máš osvědčený set výbavy, který už se nelíší, anebo to střídáš, zkoušíš novinky, rád experimentuješ, anebo máš rád spíš stálice?

Matúš

Celkovo môj pohľad na ultralight je pozitívny, pretože musím mať ultralight výbavu, aby som sa s fotografickou technikou vošiel do normálnej váhy a celkom sa mi to darí. Myslím, že batoh má väčšinou okolo sedem a pol kila aj s technikou. Teraz som mal so sebou fotoaparát s dvoma objektívmi. Keby som ich vyhodil, môžem behať, ale-

David

A kolik to vážilo teď zhruba?

Matúš

Fotoaparát? Myslím, že minimálne jeden a pol kila, len fotoaparát. Ale potom potrebuješ nabíjačku, väčšiu powerbanku a tak ďalej, takže sa to nabalí príslušenstvom. Plus mikrofón, takže to sa veľmi rýchlo vynásobí. Kvôli tomu riešim ultralight výbavu, snažím sa ušetriť čo najviac tam. Samozrejme, niekto je extrémny v tom, niekto menej. Povedal by som, že som trošičku menej extrémny, čo sa týka výbavy, ale stále to riešim. A stále si myslím, že jedna z najdôležitejších vecí je nechať nejaké veci doma, než to tlačiť. Napríklad spacáky úplne na nejaké tristogramové handry. To nemá zmysel, ale radšej nechať nejaké veci doma.

David

Jo, nemá smysl brát ty nejlehčí věci, že už je to třeba za hranou, ale dokážeš ušetřit víc tím, že necháš doma-

Matúš

Niekedy mám pocit, že ľudia majú zbytočne tričká… Majú najľahší spacák na svete, ale majú ich vlastne niekde inde. A len to-

David

Jasně.

Matúš

Je to také.

David

Není to vyvážené.

Matúš

Každý nech si to spraví tak, ako chce a ako má pohodlie na treku a je v bezpečí. To sa líši, ale pre mňa je to nejak tak. Set vecí mám už pevný, ktorý berieme, a nie je ich veľa, ale-

David

Máš jeden nejoblíbenější kousek?

Matúš

Mariposa.

David

Uhm, batoh.

Matúš

Batoh, čo je super. Trošku sa bojím nového modelu, ešte som ho nevidel, ale už od prvej Araroe ho mám. Stále meníme, keď dôjde životnosť, ale to je niečo, čo si viem predstaviť nosiť stále. Spacák od Cumulusu máme rovnaký už od prechodu Európy a tiež je super. Mám rád, že majú ten ich creator na stránke a že sme si vedeli nakonfigurovať, že si spacáky stále zopneme v noci, keď ideme spať a-

David

A používáš to?

Matúš

Uhm.

David

Aha, slyšel jsem zpětnou vazbu, že to je spíš lákadlo pro lidi, že tam je, předtím co se zapneš, tak tam je víc místa než jen pro dva lidi, což ale třeba zase na druhou oceníš, a že když jsi po náročném dni zpocený, unavený, neumytý, tak člověk je rád sám ve svém spacáku.

Matúš

Každý to môže mať za seba, ale za nás deväťdesiat percent času je to zapnuté. Jediné, keď to zapnuté nie je, tak keď sme na chate a sú tam samostatné postele. Aj preto nemáme radi, viem, že sú aj tie double quilty, ale v tomto zmysle by to bolo obmedzenie, že by si buď musel spať vonku, alebo sa tlačiť, a takto je to celkom. Máme to zapnuté vážne stále, s tým, že väčšinou tie spacáky máme upravené, to boli tie X-Lite štyristovky, ale máme ich doplnené na nejakých päťstotridsať gramov peria a šesťdesiat percent času by som povedal, že zapíname len vrch, že v podstate máme len veľkú perinu na sebe a tých pár studených nocí, keď je, tak sa zapína aj spodok, ale väčšinou to máme len ako obrovskú perinu a je to super.

David

Máš i nějaký luxury item, jak se říká v ultralight komunitě, nějakou věc, kterou bys teoreticky nepotřeboval, ale dělá ti radost, takže si ji vezmeš? Někteří nosí talismany, plyšáky a tak, jestli něco máš?

Matúš

Foťák by som nepočítal. To nie je úplne ten. Bez neho by som nešiel, to môžeme odpočítať.

David

Tak to je pravda.

Matúš

Teraz som skúšal po prvýkrát vankúš. To bol od Pneuma nejaký ľahší, pretože niekedy mám problém. Keď je chladnejšie, nemáš čo pod hlavu.

David

Hej, že to všechno máš na sobě.

Matúš

No a už som starší a už ma bolí krk niekedy v noci, tak som si hovoril, že možno som dospel do veku, keď bude mať vankúš, ale stále nie som stopercentne rozhodnutý, že ho na ďalší trek zoberiem tiež. Bolo to fajn, ale je to také.

David

Jasně.

Matúš

Že asi sa dá žiť aj bez toho. Neviem úplne.

David

Chtěl bych nakousnout nějaké tvoje zážitky a rovnou zmínit zážitek z cesty napříč horami Evropy, abychom navnadili posluchače na tvoji novou knihu. Kdybys měl vypíchnout zemi nebo lokalitu, která tě hodně překvapila v rámci celého přechodu, protože prošel jsi, kolik to bylo, šestnáct států?

Matúš

Šestnásť, hm.

David

Takže ses podíval do spousty míst, o kterých se často ani nepíše. Napadne tě lokalita, do které by ses někdy vrátil, byť věřím, že by sis to prošel celé znova?

Matúš

Bolo to dlhé. Musím povedať, že to bolo strašne dlhé, ale tak ako-

David

Místa, která tě překvapila.

Matúš

Vyslovene prekvapenie pre mňa bolo Švajčiarsko, pretože prišli sme z Rakúska a v Rakúsku sme nevideli nikoho kempovať vonku, žiadny bivak. A naraz sme prišli do Švajčiarska a ľudia spali po horách, po sedlách, pred chatami. Bolo to pre nás… bolo to také-

David

No právě tam, co já slýchám, tak tam je hodně striktní, prostě-

Matúš

Absolútne. A mali sme ešte zážitok, to bol myslím druhý deň na zelenej Via Alpina švajčiarskej a my sme si stále neboli stopercentne istí, ako to tam bude, stále sa snažíš zistiť. Začali sme tou Alpinou a prišli sme večer k chate a tam už neplatil Alpine Verein, takže chata sedemdesiat eur alebo frankov za noc, tam sme spať nemohli. A stretli sme hikerku a ona si varila pred vchodom do chaty cestoviny vo variči. Už to nám prišlo hodne divné, pretože párkrát nás chceli vyhodiť, že sme len jedli sendvič desať metrov od chaty. Zrazu sme videli tú hikerku s cestovinami, dali sme sa s ňou do reči. Tiež išla Alpinu a pýtali sme sa: spíš na chate? A ona: nie. A my: kde? A ona len tak. Bola tam lúka pred chatou, tam si to picla. Išli sme desať metrov ďalej, spravili sme to isté. Nikomu to nevadilo a celú švajčiarsku Via Alpina sme žili takto vonku. Strašne ma to prekvapilo. Keď sme išli skoro ráno na východ, videli sme, tam sa takto hýbal stan na kopci, na druhej strane zase niekto balil. Bolo to dosť prekvapivé. Možno druhá krajina, ktorá by mohla superiť so Švajčiarskom, ale v niečom inom. Všetci nás strašili Francúzskom, že najväčší problém francúzskych hôr sú Francúzi, a nepotvrdilo sa to. Bolo to strašne super, hlavne mimo Álp. To bolo skoro ako na Balkáne. Ľudia sa zastavovali, chceli nás zobrať domov, či nechceme ísť k nim na večer. Nikdy nebol problém. Nikomu sme nerozumeli. Nedohovorili sme sa ani raz. Ale pohostinnosť bola pre mňa úplne… Balkán bol fajn, ale nebol prekvapením, lebo tam vieš, čo čakať. Môže to byť super, aj nie úplne super, balkánska klasika, ale si pripravený na všetko. Od tých vyspelejších krajín som nevedel, čo predpokladať, a bolo to zaujímavé.

David

Takže jste se setkali i s nějakou vstřícností, kterou je často typicky právě Balkán?

Matúš

Presne tak. Na Balkáne to bolo vždy. Vidíš dedkov, chcú dačo povedať, ale napadne ich jediné medzinárodné slovo rakia a už musíš ísť tam. Ale vždy to bol taký chytrák, lebo vypiješ. Dáš si jednu, aby si ich neurazil. Potom ti povedia, že do druhej nohy, klasika. Ale potom ja som mal problém, že oni ešte hovorili: no ale ty si chlap a máš tu ženu a ona vypila dve, ty musíš vypiť tri, a potom to bolo zase do druhej nohy. Ideš s dvoma decami rakie v dobrom balkánskom teple. Myslel som, že nedôjdem.

David

Mě ještě napadlo, protože vy jste v rámci Balkánu přecházeli všelijaké hranice, řešili jste to nějak? Nedávno jsem se z Balkánu vrátil a pohyboval jsem se v pohraničí mezi Makedonií, Kosovem a Albánií. Moc nějaké permity vyřešit nejde. Jak jste s tím naložili vy?

Matúš

Vôbec som o tom tiež nevedel a jedinú zelenú hranicu, ktorú sme prechádzali, bola už na Via-

David

Takže jste jinak snažili jít přes oficiální přechody?

Matúš

Ostatné sme išli oficiálne, ale na Via Dinarica sme išli prvý prechod z Albánska do Čiernej Hory. A tam som zistil na poslednú chvíľu týždeň predtým, že sa riešia permity, a rýchlo som našiel stránku a požiadal som o to a prišlo to relatívne rýchlo, takže to sme mali. A potom tam bola ešte, myslím, že aj do Bosny sa išlo zelenou hranicou neskôr, ale tam som našiel na internete len, že to je jedno. A do Albánska bolo napísané, že „len Albánsko víta všetkých turistov“. (smiech) Tak sme si povedali: okej, nevieme, čo to znamená, ale uvidíme, jo?

David

Tak to já jsem si říkal, že budete muset procházet jen zelenými přechody.

Matúš

Mali sme zálusk, teraz to už bude jednoduchšie. Z Chorvátska do Slovinska. Oni mali niekedy dávno Cestu priateľstva a bola to trasa, ktorú spravili ešte za Juhoslávie, keď boli spolu. A keď sme to prechádzali, Chorvátsko ešte nebolo súčasťou Schengenu. Takže mal by si ísť na oficiálny prechod. Ale trasa tam bola a bola staranne používaná, tak ako máme radi, a chceli sme to skúsiť, ale nakoniec sme to radšej neriskovali. Majú naznačené posty hraničné a potom by sme tam niekomu vysvetľovali, že sme len na túre.

David

Vzpomeneš si na zážitek, který z téhle cesty nebyl úplně pozitivní? Z přechodu napříč horami Evropy.

Matúš

Nie úplne pozitívny zážitok… Ťažko nám niekoľkokrát bolo. Nie je to jednotný zážitok, ale trebárs Pyreneje na začiatku ma úplne zničili.

David

To bylo vaše poslední pohoří.

Matúš

Posledné pohorie. Snažili sme sa vo Francúzsku v centrálnom masíve dohnať trochu, ale bolo to fajn. Tam neboli kopce také veľké, ale mám pocit, že keď sa snažíš ísť rýchlejšie, telo viac trpí. A potom, keď sme sa dostali do kopcov, tam sa to rozsypalo. Bolo to ťažké. Začali sme HRP-čkom. Viem, že to je individuálne, kto ako ide, ale tam som už mal pocit, že sú to len skaly a nebaví ma to. Ale potom sme zišli na GR10. To bolo krásne, tam ma to strašne začalo baviť a potom to už šlo. Ale bola tam kríza nepekná. A mali sme aj prekvapivý zážitok. Stretli sme partiu guidov v tréningu a spali sme s nimi v bivaku. Ráno, keď sa zbalili, išli na nočný tréning orientácie. Nechali tam vrece odpadkov. Keď odišli, ja som to vrece zobral a čelovkou doniesol tam, kde začínali orientáciu.

David

Myslíš, že to bylo záměrně?

Matúš

Robili sa, že to nie je ich. Keď prišli, povedal som im, že to je ich a či si to tam nezabudli. Nesnažil som sa byť nejaký… ale oni sa snažili, že nie. A to ma dosť prekvapilo, že aj tí guidi, mali troch inštruktorov, nikto nepovedal ani slovo. Nechať tam vrece odpadkov… bolo to také.

David

To je smutné. Právě ti guidi by měli jít příkladem.

Matúš

Tak ono to nie sú… nepríjemný zážitok, ale našťastie sme nemali nič také. Skôr dobrodružné. Klasiky: míny v Bosne, búrka s bleskami a takéto veci. Teraz mám spomienkový optimizmus, keď mi to príde fajn.

David

Ono už jsou to dva roky?

Matúš

Už sú to dva roky.

David

Tak potom už opadne-

Matúš

Už z toho máš „jej, super“-

David

Jojo, jsi rád, že jste přežili.

Matúš

Sedeli sme v sedle skrčení v búrkach a tak, ale búrky boli ťažné, tie Alpy. Každý deň. Mali sme rok, keď bolo strašne teplo, a odrazilo sa to na búrkach. Našťastie Alpy majú sieť chát a s alpin ferajnom sú chaty najdostupnejšie ubytovanie, aké sme si mohli dovoliť po celej ceste, niekedy aj za desať eur sa vyspíš v posteli. Keby chaty neboli, viem si predstaviť, že možno to ani neprejdeme, lebo búrky boli vyslovene beh od checkpointu k checkpointu, aby sme sa tým preplietli, a nie je to sranda na horách, keď to príde.

David

Souhlasím. Možná ještě, abychom to zakončili pozitivně, tak tvojí poslední cestou: můžeš vypíchnout pozitivní nebo nejvíc zážitek, který v tobě zůstal po druhém přechodu treku Te Araroa na Novém Zélandu?

Matúš

Pozitívny zážitok? Určite nevynechať Stewart Island, keby tam niekto išiel. Ja som ho prvýkrát vynechal. Už som bol presýtený zážitkami, tak som tam nešiel a určite sa oplatí si to natiahnuť, lebo to bola paráda. Aj s tými vtákmi kiwi, na Stewart Islande je veľká populácia, bolo super ich vidieť, ako behajú okolo nôh. Bolo to vážne fajn. A tiež, čo bolo super, je, že tentokrát, tým že Te Araroa sme išli už predtým, sme sa nebáli viac experimentovať a robiť odbočky a hrebeňovky a myslím, že to je super. Keď niekoho baví dobrodružnejšie, určite by sa nemal báť odbočiť z cesty tu a tam a pridať si dačo, lebo tie miesta stáli za to.

David

A co vás čeká dál? Máš seznam cest, které bys chtěl podniknout a už vyhlížíš, co bude dál? Často lidi řeší post-trail depression, že začínají plánovat další cestu.

Matúš

Som v fáze post-trail depression, keď som sa ešte ani k plánovaniu nedostal, ale možno by bolo dobré. Teraz sme v fáze života, že je to skôr neisté. Určite na nejakú trasu pôjdeme, baví nás to a som si istý, že skôr či neskôr vybehneme, ale je možné, že to teraz zaberie trochu viac než… Musíme, nedá sa, niekedy musíš riešiť aj normálny život a teraz asi bude epizóda, keď budeme musieť vyriešiť aj to… ale ty chceš z deperá, (smiech) ty to určite poznáš.

David

Jasně. A co by byla rada, kterou bys dal člověku, který chce vyrazit na první dálkový trek, ale nemůže se rozhodnout, nebo váhá? Možná pocity, které jsi zažil předtím, než ses do toho pustil, jestli to je pro tebe a tak.

Matúš

Treba vyraziť, netreba sa toho báť a určite lepšie začať etablovanejšou cestou. Nie vždy to vyjde dobre, ale väčšinou áno. Človek sa naučí a byť pripravený učiť sa na ceste a skúšať nové veci a len tak niekto uvidí, či ho to skutočne chytí. Nemyslím, že teoretizovaním nad počítačom sa to spraví. Treba ísť.

David

A nějaký trénink podstoupit. (smiech)

Matúš

Určite.

David

Aby si to člověk užil, protože-

Matúš

Presne tak. Myslím, že to tak je. Hlavne ja som to zažil na esenpéčke. Keď človek trpí celý čas, tam ani spomienkový optimizmus úplne nefunguje. Na esenpéčku… tak ťažká bola pre mňa. Takže trénujte.

David

Je možná smutné, že potom lidi na to vyrazí, zažijou takový zážitek a spousta z nich to utne, ukončí a už nedá druhou příležitost.

Matúš 

Hm. A druhá vec, ktorá dosť veľa ľuďom pokazí zážitok z treku, sú očakávania. Veľa ľudí má očakávania, ktoré sú nereálne voči trekám, hlavne na Te Araroa. Je to vidieť, lebo veľa ľudí tam ide s tým, že budú v horách od začiatku do konca. Ono to tak nie je, ale to je ľahké zistiť. Je fajn pozrieť sa na trasu, čo ma čaká- čo ma môže postretnúť, na akom teréne pôjdem, a potom aspoň človek nebude prekvapený, že nie je v horách každý deň od rána do večera.

David

Když to shrneme: příprava, vyrazit a nemít očekávání. (smiech)

Matúš 

Presne tak, tieto tri, myslím, že-

David

Svatá trojka.

Matúš 

…sme to dali dokopy.

David

A poslední filozofická otázka na závěr. Jak si myslíš, že tě změnily dálkové treky? Pokud tě nějak změnily za posledních devět let. Myslím, že je to devět let, že?

Matúš

Hm, je to deväť. Určite si myslím, že každý trek mal hodnotu pre mňa, že som sa na nich niečo naučil. (přemýšlí) Nechcel by som to úplne zhrnúť, ale skúsim po trekoch. Začnem Ararou, lebo tam to skutočne začalo. Tam som si uvedomil, že sa to dá. Že sa dá chodiť a mať dobrodružný život a skúsiť to inak. V Patagónii som si uvedomil skôr z hľadiska minimalizmu, nielen že s akým málom dokážeme my s Annou prežiť v divočine, ale aj ľudia, ktorí tam boli, arrieros alebo domáci, že sú šťastní a žijú tam s ničím v horách. To bola celkom lekcia. Na Islande sme sa naučili, že dokážeme prežiť v zlom počasí- -to zlo (smiech) a že to vie byť sranda niekedy, ale aj ťažké. Na Európe sme hovorili, že počítanie je niečo, čo ma nebaví, a že život ma baví tak, že ísť podľa pocitov a tak ďaleko, ako chcem, ale nemám rád časový tlak alebo vzdialenosť. Každý trek mal malú lekciu, ktorá človeka zmení a dá mu niečo. Len niekedy to nie je vidieť hneď, človek si to musí nechať v hlave uležať. A napríklad posledná Araroa, boli sme tam po druhýkrát, aj to pre mňa malo dôležitú lekciu, lebo bol to čas, keď som si nebol istý, či robíme správne, či ideme správnou cestou s trekami a či to niekam ide. Ale keď som videl porovnanie, aj z hľadiska tvorby, čo som robil na prvej Araroe a kde som teraz, a tiež ako thruhiker, ako som išiel prvú a ako to išlo teraz, dalo mi to krásny kontrast, že niekde sme sa dostali a že je to stále fajn.

David

To určitě. A poslední otázečka na závěr: vzpomeneš si na maličkost nebo i větší věc, která ti v poslední době udělala velkou radost?

Matúš

Že som mohol prísť do podcastu do Gramína a porozprávať sa, lebo bolo to veľmi fajn.

David

Okej, já moc děkuju. Děkuji, Matúši, že jsi dorazil a že jsme to konečně nahráli. Moc mě to bavilo. Věřím, že i posluchače, kteří si za ten podcast dlouho žádali. A přeju ti spoustu dalších cest, ale hlavně ať se ti vydaří tvá kniha a všechno, co máš v plánu. Držím palce.

Matúš

Dík. Ďakujem za pozvanie, dúfam, že keď bude ešte jeden, že to nebudeme zase dávať dokopy tri roky, ale-

David

Budu rád. Uvidíme.

Matúš

Tak snáď.

David

Jsem tomu otevřený.

Matúš

Vďaka.

David

A děkuji vám, posluchačům, pokud jste to dokoukali až sem. Matúša najdete na jeho webu matúšlašan.com a na sociálních sítích, že jo, Instagram, Facebook a potom v knihkupectvích a tak.

Matúš

Presne tak.

David

A nás najdete na Spotify, YouTubu, takže nás tam odebírejte, ať vám neutečou žádné další díly podcastu Život na treku. A to je u nás vše a uvidíme se u dalšího dílu. Tak se mějte. Čau. Čau.